Štýlová záhrada         Štýlový interiér          Štýlové vizitky          Štýlová reklama

Vplyv a využitie mikroklímy v záhrade

10.01.2011 12:12

Ako je možné, že v záhrade vám namŕza drevina, keď v susednej záhrade, ktorá je o niečo vyššie  sa jej darí dobre a vôbec nenamŕza? Pôdopokryvná rastlina nádherne kvitne na slnku, zatiaľ čo v tieni rastie redšie a s tenkými výhonkami. Za toto všetko je zodpovedná mikroklíma. Väčšina záhrad má niekoľko mikroklím – niektoré časti sú o niečo teplejšie alebo chladnejšie, vlhkejšie alebo suchšie, viac alebo menej veterné. Mikroklíma je tvorená kombináciou rôznych faktorov ako je uhol dopadu slnečných lúčov, smer vetra, polohy a topografie pozemku.

Pred tým, ako začnete s projektovaním záhrady, je potrebné zanalyzovať  podnebie, čiže v akej klimatickej oblasti sa záhrada nachádza. Slnečné žiarenie, ktoré dopadá pod rozličnými uhlami počas jednotlivých ročných období a veterné podmienky na pozemku ovplyvňujú využitie záhrady, výber a umiestnenie rastlín a celkový dizajn záhrady.

Teplota vzduchu a jej pohyb                              

Teplý vzduch stúpa nahor a studený klesá smerom dole.  Chladný vzduch sa preto zlieva do nižších častí pozemku. Kumuluje sa pri prekážkach, ako sú živé ploty a domy a vytvára tam „bazény“ chladného vzduchu. Svahy namrznú ako posledné, pretože studený vzduch nestále prúdi dole a mieša sa s teplým vzduchom, ktorý prúdi hore. Rovné plochy sa naopak ochladia rýchlo vzhľadom na to, že teplo vyžaruje nahor. Platí to najmä v noci za bezvetria a jasného neba.  Akékoľvek výsadby, či doplnky znižujú túto stratu tepla.

Prezrite si záradu hneď z rána, keď sa teplota pohybuje okolo 0°C a všimnite si, kde sa sústreďuje mráz. Ak je to možné, nevysádzajte na tieto miesta rastlinky, nahraďte ich radšej neživými prvkami. Ak však na danom mieste už výsadbu máte, alebo po nej túžite, počas zimy jej venujte ochranu proti mrazu.

Studený vzduch steká smerom dole ako voda a vytvára tak bazény studeného vzduchu. Tento môže byť prerušený bariérami ako je napríklad dom, múr a plot.

Vietor   

Silný vietor môže byť závažným problémom, hlavne na exponovaných miestach, kde poškodzuje rastlinstvo. Usporiadanie jednotlivých budov na pozemku môže ovplyvniť pohyb vetra. A to buď tak, že budú pôsobiť ako vetrolamy, alebo budú vytvárať lievikovitý efekt, kde vietor smeruje len do jedného smeru. Tento problém sa vyskytuje najmä v husto zastavaných oblastiach, kde sa vietor kumuluje medzi domami a vyvíja tak značnú silu a turbulencie. V takomto prípade sa vyhnite výsadbám v týchto miestach, alebo vybudujte vhodný vetrolam. Vhodne vysadené živé ploty a oplotenia môžu fungovať ako bariéry a dokážu znížiť náklady na vykurovanie a sušiaci účinok horúcich letných vetrov.

Jednoduchá plná stena. Plot chráni oblasť do vzdialenosti približnej výške plotu. Žalúziovitý plot. Vietor sa rozpúšťa medzi žalúziami.
Je to najúčinnejšia bariéra, chráni oblasť
vo vzdialenosti 1,6 až 3,6 metra.
Plná stena s natočením oproti vetru.
Veľmi dobre chráni oblasť v blízkosti steny.
Plná stena s natočením v smere vetra.
Chráni oblasť do vzdialenosti 2,5 metra.

Slnko a tieň                                                                            

Intenzita tieňa sa mení v priebehu sezóny. V lete ranné slnko vychádza na severovýchode,  oblúkovito vystupuje do výšky cez južnú oblohu a večer zapadá na severozápade. V júli, teda v čase letného slnovratu  máme denné svetlo počas celých šestnástich hodín. V zime vychádza slnko na juhovýchode, nízko prechádza cez južnú oblohu a zapadá na juhozápade. Dni sú omnoho kratšie, v decembri máme slnečného svitu len 8,5 hodiny.

Tento posun v uhle dopadu slnečných lúčov, keď je slnko v zime na oblohe nízko spôsobuje, že záhrada je počas zimného spánku (dormancie) vo väčšom tieni ako v lete. Samozrejme zatienené miesta sa líšia v závislosti od času dňa. Na poludnie, keď je slnko najvyššie na záhrade nájdete minimálny tieň.

V zime slnko dopadá pod menším uhlom ako v lete. Účinky sú výraznejšie, najmä na severnej strane. Na obrázku je uvedená ilustrácia, ktoré časti sú na pravé poludnie zatienené v lete a zime.

Tiene v lete. V lete sú zatienené miesta len v blízkosti domu. Všimnite si, ako črty domu,
ako je napríklad strecha ovplyvňujú tienenie.
Tiene v zime. Sú omnoho dlhšie ako letné.
Počas niekoľkých hodín sa radikálne menia.
Porovnajte si tieň na obed a o štrnástej hodine.

Expozícia (Poloha)                                                                                                                                                                                      

Svahy, ktoré klesajú na juh alebo juhozápad dostanú viac tepla počas dňa ako tie, ktoré klesajú na sever, alebo severovýchod. Rovnako ako steny, ktoré sú na východnej a západnej strane odrážajú omnoho viac slnečných lúčov a tepla na rastliny, ktoré sú vysadené pri ich južnejšom okraji.  Steny na severe a juhu odrážajú teplo na rastliny v blízkosti, ktoré sú na západnej strane a chladnejšia mikroklíma je na východnej strane. Slnečné lokality sú ideálne pre teplomilné rastliny, avšak treba brať ohľad na pôdu, ktorá sa v týchto lokalitách vysušuje omnoho rýchlejšie a vyžaduje si tak častejšie zavlažovanie.

Stromy                                                                                                                                                                                                       

Výsadba stromov, najmä vždyzelených, dokáže znížiť rozsah poškodení spôsobených namrznutím v zime. Počas mrazivých nocí bránia úniku teplého vzduchu tým, že ho zachytávajú pod lístím. Koruna stromu má tak vyššiu teplotu a dokáže tak jemne zohriať i blízke okolie. Stromy  počas leta poskytujú ochranu pred priamym slnečným žiarením a pôsobia ako vetrolamy.

Ostatné vplyvy                                                                                                                                                                                  

Nezabúdajte, že aj materiály a štruktúry, ktoré sú použité v záhrade majú vplyv na mikroklímu. Prítomnosť vodného prvku, ako je napríklad bazén, rybník môže mierne schladzovať vzduch, pretože teplý vzduch počas teplých letných dní sa nad jazierkom schladzuje. Vodné prvky preto pôsobia ako prirodzené chladiče. Niektoré materiály odrážajú slnečné lúče a teplo lepšie ako iné. Kamenná dlažba alebo obklad na stenách, ktoré vedú teplo môžu byť až nepríjemne teplé, drevené povrchy sú o niečo chladnejšie. Na druhej strane tmavé kamenné materiály v sebe udržia teplo aj po zotmení. Túto teplotu zo seba uvoľňujú, keď klesne teplota vzduchu v noci, alebo keď sa počasie ochladí. Tým že budete do záhrady umiestňovať viac múrov, ciest a iných kamenných prvkov, budete tým zvyšovať aj priemernú teplotu v záhrade. 

Využite mikroklímu vo svoj prospech:

1.

Pôdorys záhrady. Naštudujte si pôdorys záhrady. Potrebujete zistiť, kde sa nachádza slnko ráno a večer počas rôznych ročných období. Ak ste v záhrade po prvýkrát a o kúpe  pozemku len uvažujete, použite kompas pre kontrolu. Výsledky potom berte do úvahy pri navrhovaní záhrady. Budete vedieť, kam máte umiestniť jednotlivé terasy a miesta na posedenie, aby ste si mohli vychutnať ranné alebo popoludňajšie slniečko v lete aj v zime.

2.

Elevácia. Severné svahy majú menej slnka, ale o to viac bujnej vegetácie. Južné svahy prijímajú viac tepla a slnka, teda rastliny budú rásť a dozrievať rýchlejšie.

3.

Pôda. Mikroklíma má vplyv aj na pôdny typ. Skontrolujte si, aký pôdny typ sa nachádza na záhrade – ílovitá, piesočnatá, alebo hlinitá? Napríklad ľahká piesčitá pôda na svahu bude vysychať veľmi intenzívne. Tým, že do tejto pôdy zakopete organický materiál a zamulčujete, pomôžete zachovať vlhkosť v okolí rastlín.

4. Rastliny. Vyberajte rastliny vhodné pre klimatické podnebie na záhrade. Ak však chcete pestovať aj rastliny zo širšej škály prírodných biotopov, musíte im prispôsobiť mikroklímu tak, aby mali vhodné podmienky. Napríklad rastlinám s oblasti stredozemného  mora je potrebné dožičiť chránené južné miesto a zabezpečiť jej v zime ochranu pred namrznutím.
5.

Múry a oplotenia. Využite steny domu, záhradné múry a oplotenie, ktoré tvoria rozličné mikroklímy s rôznymi podmienkami pre výsadbu. Severné múry sú stále chladné a zatienené. Južné múry sú slnečné, teplé a suché. Východné môžu byť chladné a sú vlhké. Západné sú teplé s pohyblivými vetrami a vlhkosťou, ktoré závisia od prevládajúcich vetrov.

6.

Vietor. Vysaďte živé ploty, alebo použite oplotenie, ktoré zmierni vietor. Vyberajte radšej priepustnejšie ploty namiesto pevných dosiek. Vytvorte si terasy, altány a miesta na sedenie, ktoré sú chránené pred vetrom. Steny môžu vytvárať veterné prúdy. Vytvorte teda celoročne chránené zákutia výsadbou vždyzelených rastlín, alebo použitím trelážií.  Vietor spôsobuje fyzické poškodenie rastlín, ako ich lámanie a taktiež vysychanie listov u vždyzelených druhov. Vytvorte tak ochranný pás na správnom mieste a vysaďte ich rastlinami, ktoré tolerujú veterné prostredie. Použite správny pomer vždyzelených rastlín, aby ste vytvorili trvalo chránené miesta. Keď vysádzate nový stromček, či krík v exponovanej časti, inštalujte okolo nich ochranu proti vetru, ktorá im pomôže na to, aby sa rastlina lepšie ujala. Použite napríklad pletivo uviazané ku kolom, aby ste tak vytvorili dočasný vetrolam.

7.

Teplo. Využite akumulačné pece v záhrade, ako sú terasy, budovy a múry. Výsadby však plánujte so zvýšenou starostlivosťou, pretože teplo sa odráža od spevneného povrchu a môže spáliť listy. Listy transpirujú vodu rýchlejšie, ako im ich stačia korene dodať.

8.

Chlad. Bylinkové alebo zeleninové záhradky umiestnite tak, aby slnko mohlo zahriať pôdu na jar čo najskôr. Saďte listnaté dreviny tak, aby tienili posedenie a dom počas horúcich letných dní. Ich holé neolistené konáre v zime dovolia zahriať záhradu slnečnými lúčmi počas zimy.

9. Výsadba studených a teplých miest. Použite rastliny z teplejších podnebí na  teplejších miestach, ktoré sú južne orientované, alebo popri teplých múroch. Vhodnými príkladmi je levanduľa (Lavandula), rozmarín (Rosmarinus), cistus (Cistus), Prútnatec metlovitý (Cytisus scoparius), mliečnik (Euphorbia) a zauschneria (Zauschneria).Rastliny z chladnejších podnebí vysaďte do chladnejších miest, alebo do tieňa budov a stromov. Takýmito rastlinkami je napríklad cezmína (Ilex), Drieň biely (Cornus alba), Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum), Aktinídia kolomiktová (Actinidia kolomikta), bergénia (Bergenia), Zbehovec plazivý (Ajuga reptans) a Pľúcnik cukrový (Pulmonaria saccharata).

V žiadnych dvoch záhradách, aj keď sú umiestnené hneď vedľa seba, nenájdeme rovnakú mikroklímu. Mikroklímu v malej miere ovplyvňuje aj kameň zo skalky, ktorý v jeho závetrí môže poskytnúť ideálny priestor pre rast, pričom ploty a steny ovplyvňujú klímu vo veľkej miere. Zohľadnenie jednotlivých vplyvov, ktoré vám pomôžu pri lokalizovaní jednotlivých mikroklím nám otvára cestu k použitiu rozsiahlejšieho sortimentu rastlín a taktiež sa nemusíte obávať o to, či sa jednotlivým rastlinkám bude naozaj dariť.

Ing. Tatiana Šuláková

Tlačenú podobu tohto článku nájdete i časopise Kvety a záhrada 6/2010 na strane 49-52, ktorý si môžete prečítať aj online TU.

Diskusia: Vplyv a využitie mikroklímy v záhrade

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok